Trhu s neomamnými liečivými konopnými produktmi dnes s veľkým náskokom dominuje CBD. Stále viac výrobcov ale v poslednej dobe zaraďuje do svojho sortimentu ďalší kanabinoid – CBG. Čím je kanabigerol zaujímavý, ako funguje a aký potenciál poskytuje?
Rovnako ako CBD nie je ani CBG psychotropný, ale má oproti svojmu slávnejšiemu príbuznému dve historické nevýhody. Po prvé bolo objavené takmer o tridsať rokov neskôr, a po druhé neboli donedávna známe žiadne odrody konope s obsahom nad jedno percento CBG.
To v dôsledku znamenalo, že tento kanabinoid sa dal vo väčšom množstve získať iba nákladným spracovaním obrovských objemov rastlinného materiálu alebo ešte nákladnejšou laboratórnou syntézou.
Opäť tím profesora Mechoulama
CBG v konope prvýkrát objavil Yehiel Gaoni na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme v roku 1964, a to v spolupráci so svojím učiteľom, legendou konopného bádania Raphaelom Mechoulamom. Materiál, ktorý mali v tom čase k dispozícii, obsahoval iba nepatrné množstvo kanabigerolu. Následne sa im však podarilo ho pripraviť synteticky, a tak mohli päť rokov po objave testovať účinok CBG na bunkových kultúrach a zvieratách.
Čoskoro si všimli jednak značnú antibakteriálnu účinnosť, ale aj fakt, že nie je psychoaktívny. V tom čase sa výskum kanabisu sústredil takmer výlučne na objasnenie jeho omamných účinkov, a tak CBG veľký záujem nevyvolalo.
V roku 1975 však tím japonských vedcov prvýkrát popísal chemické procesy, pri ktorých rastlina konope tvorí kanabinoidy. Ich výskum ukázal, že na začiatku vzniku všetkých v tom čase známych kanabinoidov je kyselina kanabigerolová (CBGA), ktorá sa enzymaticky spracováva napríklad na THCA alebo CBDA.
Pôsobením tepla sa CBGA premení na svoju neutrálnu formu, tj. CBG. Aj vďaka tomuto objavu sa neskôr začali šľachtiť odrody konope, ktoré geneticky stratili schopnosť premieňať CBGA na iné kanabinoidy, pretože k tomu nedokážu produkovať potrebné enzýmy. V dnešnej ponuke najväčších seedbank vďaka tomu nájdeme v posledných rokoch aj zástupcov týchto variet bohatých na CBG.
Hodnoty CBG v sušine
Schopnosť šľachtiteľov pri tvorbe odrôd bohatých na CBG možno dnes posúdiť aj podľa maximálnych dosiahnutých hodnôt, ktoré sa pohybujú až okolo dvadsať percent CBGA + CBG v sušine kvetu. Prečo „CBGA + CBG“? Rovnako ako ostatné kanabinoidy je kanabigerol v čerstvej rastline prítomný vo svojej kyslej forme, tj. CBGA.
V suchom stave sa však pomaly premieňa na neutrálne CBG, takže analýza celkového množstva tohto kanabinoidu by mala byť vždy založená na stanovení hodnôt oboch jeho foriem. V porovnaní so známejšími kyslými formami THCA a CBDA je CBGA o niečo náchylnejší na dekarboxyláciu čiže premene vplyvom teploty, ale na druhú stranu je odolnejší voči oxidácii, to znamená reakciu so vzdušným kyslíkom.
V praxi to znamená, že vzorka konope s vysokým obsahom CBGA skladovaná v chlade si zachová kyselinu v nezmenenej podobe. Môže tak byť extrahovaný šetrnou extrakciou pri nízkej teplote. To môže byť výhodné, pretože CBGA je kanabinoid s najsilnejšími zaznamenanými antibakteriálnymi účinkami, najmä proti multirezistentnej forme zlatého stafylokoka (MRSA).
V tomto ohľade výrazne prekonáva aj svoju neutrálnu verziu, kanabinoid CBG (pozri nižšie). Rovnako ako u ostatných kanabinoidných kyselín je však biologická aktivita CBGA stále nedostatočne preskúmaná.
Ak sa z nejakého dôvodu rozhodnete previesť všetok obsah CBGA v sušine na CBG, postačí teplota nižšia ako pri THCA a CBDA, približne 100 °C. Pred dekarboxyláciou je dôležité materiál vzduchotesne uzavrieť. Akonáhle vznikne CBG, prechádza do plynného stavu, pretože jeho bod varu je 52 °C (pri CBGA až 180 °C). Preto sa dôrazne odporúča, aby sa nádoby s dekarboxylovaným materiálom otvárali až po vychladnutí.
Vplyv na endokanabinoidný systém
Pokiaľ ide o štúdie skúmajúce vplyv na konkrétne diagnózy alebo mechanizmus účinku, CBG bohužiaľ silne zaostáva za THC a CBD. V dnešnej dobe si však tento kanabinoid získava popularitu na trhu s doplnkami stravy, a tak rastie aj vedecký záujem oň.
Pôsobením tepla sa kyselina kanabigerolová premení na svoju neutrálnu formu, tj CBG.
Predmetom záujmu je okrem iného dôkladný výskum vplyvu CBG na endokanabinoidný systém. Rovnako ako CBD má aj CBG významný vplyv na receptory TRPV a TRPA, ktoré sú zásadné pre procesy spojené s chronickou bolesťou, zápalom a najmä neurologickými ochoreniami súvisiacimi so záchvatmi.
Najvýznamnejším rozdielom CBG oproti THC je jeho zanedbateľná schopnosť viazať sa na receptory CB 1 a CB 2 . Vzhľadom na absenciu tejto aktivity nie je CBG psychotropný. O pôsobení CBG na ďalšie endokanabinoidné receptory, napríklad GPR-55, je zatiaľ známe málo, ale nezdá sa, že by v pôsobení CBG hrali významnú úlohu.
Pozor na blokáciu serotonínových receptorov
CBG sa však od ostatných známych kanabinoidov výrazne líši dvoma účinkami. Prvým z nich je schopnosť čiastočne blokovať serotonínový receptor 5-HT 1A , druhým je schopnosť aktivovať receptor α 2 .
Keď receptory 5-HT 1A aktivuje CBD, má ich prostredníctvom na organizmus mnoho účinkov, predovšetkým antidepresívny, anxiolytický (proti úzkosti) a antiemetický (proti zvracaniu) Vzhľadom na to, že aktivita CBG je v tomto ohľade opačná, môže súčasné užívanie CBD s CBG viesť k zníženiu účinnosti liečby.
To hrozí napríklad pri súčasnom užívaní produktov obsahujúcich CBD a CBG kvôli nevoľnosti. Oproti tomu antiemetický účinok THC alebo jeho polosyntetických derivátov (napr. nabilónu) funguje na inom princípe, a preto nie je podaním CBG ovplyvnený.
Veľmi pravdepodobná (aj keď nepotvrdená) je tiež interakcia CBG so syntetickými liekmi ovplyvňujúcimi serotonínový systém, najmä s antidepresívami. Súčasné užívanie liekov s kanabigerolom teda nie je vhodné u pacientov užívajúcich antidepresíva, a to najmä zo skupiny SSRI, kam patria najrozšírenejšie lieky, napríklad citalopram alebo venlafaxín.
Zaujímavé však je, že podávanie samotného CBG ani vo vysokých dávkach nevyvoláva nežiaduce príznaky súvisiace s blokádou serotonínových receptorov, napríklad úzkosť alebo nevoľnosť. To je pravdepodobne spôsobené jeho komplexným pôsobením na viacerých miestach endokanabinoidného systému, čo znamená, že nespôsobuje zníženie účinnosti serotonínu v tele.
Unikátne pôsobenie proti úzkostiam
Paradoxne boli u CBG zaznamenané aj významné anxiolytické a antidepresívne účinky, ktoré pravdepodobne súvisia s jeho druhou charakteristickou aktivitou, ktorá nemá medzi kanabinoidmi obdoby.
CBG je schopný veľmi účinne aktivovať receptor α 2 (čo je prakticky jeho najvýznamnejší farmakologický účinok). Ide o takzvaný spätnoväzobný receptor; zjednodušene povedané, pokiaľ sa na tento receptor naviaže molekula noradrenalínu alebo chemicky podobné látky, telo vyhodnotí jeho hladinu ako príliš vysokú a prestane ho produkovať.
Vo farmácii sa aktivátory receptorov α 2 používajú už pomerne dlho a často. Obvykle sa používajú na liečbu vysokého krvného tlaku (napr. klonidín), ale možno ich použiť aj na liečbu úzkosti, najmä ak je spojená s výraznými psychosomatickými príznakmi, ako je búšenie srdca.
CBG je vďaka schopnosti znižovať krvný tlak ideálnym kandidátom na liečbu metabolického syndrómu.
V prieskume týkajúcom sa samoliečby pomocou CBG uviedla viac ako polovica respondentov ako dôvod užívania CBG úzkosť a takmer tri štvrtiny z nich uviedli, že im CBG pomáha viac ako lieky na predpis. Aktivátory α 2 majú svoje miesto aj v liečbe ADHD a Touretteovho syndrómu a nedávne štúdie naznačujú, že zvyšujú úspešnosť liečby závislosti od opioidov.
Kombinácia aktivátorov α 2 a stimulantov (napr. metylfenidátu) v liečbe ADHD je výhodná nielen z dôvodu zníženia účinnej dávky stimulancií, ale aj kvôli útlmu ich vedľajších účinkov, ako sú tiky alebo hypertenzia. Potenciál CBG ako doplnkového liečiva pri liečbe týchto diagnóz je teda jednoznačne hodný bližšieho skúmania.
Značná aktivita CBG na receptore α 2 by však mohla predstavovať určité komplikácie pre osoby, ktoré zároveň užívajú vysoko účinné antihypertenzíva, pretože súčasné užívanie CBG môže zrejme znamenať pokles krvného tlaku hlboko pod požadovanú úroveň.
Metabolický syndróm
Hoci niektoré účinky CBG a CBD sú vzájomne protichodné (pozri vyššie), iné sa dopĺňajú, a preto existujú diagnózy, pri ktorých je ich kombinácia výrazne účinnejšia ako podávanie týchto kanabinoidov samotných. Patrí medzi ne napríklad metabolický syndróm. Ide o civilizačnú chorobu prejavujúcu sa obezitou, zvýšenou hladinou cholesterolu a lipidov, hypertenziou a cukrovkou 2. typu.
Podľa súčasného stavu poznania je táto porucha z veľkej časti spôsobená zlou funkciou endokanabinoidnej sústavy. Receptory PPARα a PPARγ, ktoré s touto sústavou úzko súvisia, sú predmetom záujmu farmaceutického priemyslu už viac ako štyridsať rokov. Syntetické aktivátory týchto receptorov, známe ako glitazóny, sa bežne používajú na zníženie hladiny cukru a lipidov v krvi. CBG – rovnako ako CBD – môže aktivovať receptory PPAR s účinnosťou porovnateľnou s glitazóny. Okrem toho je CBG vďaka svojej schopnosti znižovať krvný tlak ideálnym kandidátom na liečbu tejto smrteľnej choroby.
Protizápalové účinky
CBG má veľmi silný protizápalový účinok, ktorý pravdepodobne súvisí predovšetkým s aktiváciou receptora TRPV 1 , známeho tiež ako kapsaicínový receptor. Rovnako ako CBD má CBG schopnosť znižovať pálivosť kapsaicínu (účinné zložky chilli), ale tento účinok je u CBG výraznejší.
Veľkou nádejou je využitie CBG pri liečbe chronických zápalov tráviaceho traktu, ako je Crohnova choroba alebo ulcerózna kolitída. Tieto ochorenia postihujú stále väčšiu časť populácie av súčasnej dobe je ich liečba zameraná iba na zmiernenie príznakov a zlepšenie kvality života.
CBG má silnú antimikrobiálnu aktivitu – proti niektorým kmeňom MRSA vykazovalo výrazne vyšší účinok ako bežne používané antibiotiká.
Hoci rozsiahlejšia klinická štúdia účinku kanabinoidov na ľudských pacientov zatiaľ neexistuje, má užívanie kanabinoidných prípravkov u týchto diagnóz dlhú tradíciu. Najčastejšie sa jedná o samoliečbu, ale v niektorých krajinách, napríklad v Izraeli, sa konope predpisuje aj na túto indikáciu.
Podľa niekoľkých nedávnych štúdií na bunkových a zvieracích modeloch má CBG v tomto ohľade výnimočné účinky. Napríklad v roku 2013 sa zistilo, že má nielen schopnosť výrazne zmierniť zápal, ale tiež zmierniť poškodenie čriev. To je s týmito poruchami často spojené. K podobným výsledkom dospela aj nedávna štúdia na myšiach. Zaujímavé taktiež je, že účinok CBD na črevný zápal bol v tejto štúdii uznaný za nevýznamný.
Medzi ďalšie chronické zápaly, pri ktorých by kanabigerol mohol pomôcť, patrí psoriáza. Niekoľko štúdií potvrdilo schopnosť CBG obmedzovať nadmerné delenie kožných buniek, a tým potláčať tvorbu typickej šupinatej kože.
Neuroprotektívne účinky
Chronický zápal nervového tkaniva je najčastejšou príčinou poškodenia nervov a lieky schopné ho potlačiť sú označované ako neuroprotektívne. V štúdii z roku 2015 autori skúmali vplyv CBG na Huntingtonovu chorobu, čo je dedičné neurodegeneratívne ochorenie. U myší, u ktorých boli chemicky vyvolané príznaky pripomínajúce toto ochorenie, viedlo podávanie CBG k zníženiu zápalu a úbytku neurónov. Rovnako zníženie pohyblivosti bolo menej výrazné.
Neuroprotektívne účinky CBG boli zaznamenané aj u modelov Parkinsonovej choroby alebo roztrúsenej sklerózy.
Protinádorová aktivita
U CBG bola tiež dokumentovaná protinádorová aktivitu na laboratórnych modeloch. V štúdii in vitro skúmajúcej účinok kanabinoidov na nádor nervového tkaniva (glioblastóm) bola porovnávaná efektivita CBG, CBD, THC a tiež ich kombinácií. CBG a CBD boli podobne účinné v redukcii nádorových buniek av inhibícii metastáz, ich účinok bol porovnateľný s účinkom štandardného chemoterapeutika temozolomidu. Pri súčasnom podávaní CBD a CBG pôsobili synergicky. Na druhej strane bol účinok samotného THC zanedbateľný a podanie CBD alebo CBG spolu s THC protinádorový účinok nezvýšilo.
Na problémy s močením aj glaukómom
Medzi ďalšie účinky CBG patrí inhibícia nadmerných kontrakcií močového mechúra. To by mohlo byť užitočné napríklad pri stresovej inkontinencii. Alebo jeho schopnosť znižovať vnútroočný tlak glaukómu alebo zeleného zákalu.
CBG má tiež silnú antimikrobiálnu aktivitu. Proti niektorým kmeňom MRSA, tj. rezistentnému zlatému stafylokoku, vykazovalo výrazne vyšší účinok ako bežne používané antibiotiká. Podľa štúdie z roku 2020 bol kanabigerol pri potláčaní stafylokokovej infekcie u myší rovnako účinný ako vankomycín. To je skvelá správa, pretože tento liek sa teraz používa iba ako takzvané rezervné antibiotikum v prípadoch, keď je infekcia spôsobená extrémne rezistentnou baktériou. Okrem toho má CBG v porovnaní s vankomycínom zanedbateľné vedľajšie účinky.
Syntetická budúcnosť
Prírodné látky so zaujímavou biologickou aktivitou sú často predlohou pre vývoj účinnejších polosyntetických derivátov. Tiež štruktúra CBG podlieha laboratórnym úpravám a niektoré z týchto molekúl by mohli nájsť uplatnenie v lekárskej praxi. Veľmi zaujímavá je v tomto ohľade napríklad látka HUM-234. U nej bolo preukázané, že znižuje pravdepodobnosť vzniku obezity u myší kŕmených vysoko kalorickou stravou.
Na záver možno povedať, že CBG rovnako ako CBD nie je všeliek… ale má veľký potenciál!
Autor je farmaceut.
Zdroj - Magazin Konope